Slovensko bolo doteraz jedno z mála bielych miest na futbalovej mape Európy, kde akože neexistovala korupcia. Pritom sú známe verejné chvastúnstva rozhodcov počas nedeľných večerov po rôznych krčmách o tom, koho, ako a za koľko "hodili do búdy". Nechcem sa nikoho dotknúť, ale vo veľkej miere ľudia, ktorí zišli v piatok večer z traktora, v nedeľu pokazili popoludnie niekoľko sto ľuďom a tvárili sa, že všetko je v poriadku. Tak isto sa tvárili aj zväzoví funkcionári na rôznych úrovniach a celé to požehnávali delegáti zápasov, ktorí mali akože kontrolovať rozhodcov. Pritom prax je taká, že väčšinou prídu rozhodcovia spolu s delegátom na miesto zápasu jedným autom. Ťažko si predpokladať, ako sú asi namočení do korupcie nižší funkcionári (česť výnimkám), keď bol pri čine prichytení druhý muž slovenského futbalu, ktoré mal jeho čistotu strážiť. Bol som svedkom vyhlásenia jedného funkcionára dedinského klubu: "Dajte mi 100 tisíc a ja za jeden víkend rozložím celý oblastný rozhodcovský zbor."
Bude zaujímavé sledovať reakciu predsedu SFZ pána Laurinca, ktorý stále pýtal dôkazy, tvrdenia rozhodcu Diňu zhadzoval primitívnym spôsobom a nepripustil ani na sekundu to, že korupcia môže byť aj v slovenskom futbale. Pri jeho právnickom vzdelaní a verbálnej podkutosti bude hľadať argumenty, aby sa to prepieklo čo najbezbolestnejšie. Keby bol pán Laurinec chlap, okamžite odstúpi zo svojej funkcie. Ale to sa v našom futbale nerobí. Radšej si tam všetci nechajú nadávať do neviemkoho, ale neodídu a radšej pripomínajú, že oni to robia dobrovoľne, bezplatne a z čistej lásky k futbalu. Stačí si zistiť, kedy sa naposledy udiala nejaká výmena na čele Slovenského, regionálnych alebo oblastných zväzov. Budete prekvapení. Všetci sa potľapkávajú po pleciach a každá volebná konferencia pripomína zjazd KSČ, na ktorom sa volil generálny tajomník. Náš futbal ide od desiatich k piatim, našich hráčov už v zahraničí nechcú ani na lavičkách, na ligové zápasy chodí niekoľko stoviek divákov, reklamní partneri o tento šport úplne strácajú záujem, futbalisti sa tvária, že hrajú a kluby sa tvária, že ich za to platia.
Zadržanie pána W. nie je jeho osobným zlyhaním a väčšina slovenského futbalu nie je čistá, ako sa nám to určite bude snažiť nahovoriť pán Laurinec. Je to jeden prehnitý spolok, ktorý by bolo najlepšie po skončení tohoto súťažného ročníka rozpustiť. Najlepším riešením by bolo vytvorenie riadiacieho orgánu zloženého zo zástupcov jednotlivých klubov. Je to najčistejší spôsob, pretože keď si svoj chod kluby financujú samé a zväz im nedá ani korunu a iba vymýšľa nezmyselné nariadenia, ako z klubov vytiahnuť peniaze, mali by kluby takýto zväz zrušiť a súťaž si riadiť samé. Myslím, že niečo podobné funguje v hokeji. Slovenský futbalový zväz by mali tvoriť tak 3 osoby, ktoré by ho zastupovali v medzinárodnom styku, nemali by mať žiadny dosah na riadenie súťaže a je po korupcii. Pravda, nie úplne, ale je to najlepší spôsob, ako začať.